Americke slnko 1.kapitola
Na mojom živote nieje nič extra zaujímavé. Som obyčajná baba so všednými radosťami i starosťami a žijem si v podstate celkom pokojný život. No predsa sa mi stalo niečo, čo rozbúrilo pokojné hladiny mojej existencie. Niečo, čo navždy zmenilo môj život, vzalo mi všetko, čo som dovtedy poznala a dalo mi takú životnú lekciu ako nedokáže snáď nič iné. A hoci to znie neuveriteľne sama som si vybrala toto malé dobrodružstvo.
Presne neviem, kde by som mala začať písať môj príbeh. Myslím, že začiatok toho celého je v jednom celkom obyčajnom dni, kedy sa ma pocit, že je to celé až príliš nudné a obyčajné začal nebezpečne zmocňovať.
Ako vždy sa mi z reprákov ozýval Kurt mravčavý hlas, ktorý mi nemilosrdne pripomínal realitu. Niečo mi stojí v ceste... Možno som to ja a možno stereotyp, čo mi nedá dýchať. Snažila som sa všemožne uniknúť pred týmto, pre mňa najväčším vrahom ľudského ducha. Vždy mi hudba poskytovala dostatočné útočisko. Milovala som kvalitnú muziku a úprimné texty, znamenali pre mňa viac ako si človek vie predstaviť. No ako všetko, ľuďom sa zunuje aj dobrá hudba. Nezanevrela som na ňu, vždy tu pre mňna bola aj bude najkrajšia vec na svete, ale ako prostriedok úniku mi už nestačila.
Pocit uväznenia systémom, normami a pravidlami nedokázal vymazať ani Kurt, ani moji priatelia, nik.
"Sára!" Zkríkol na mňa niečí hlas otvorili sa dvere na mojej izbe. V nich stála zjavne naštvaná mama a prebodávala ma vražedným pohľadom. "Okamžite vypni tú hudbu! Snažím sa zaspať! A choď sa osprchovať, nech ma potom nerušíš! Za chvíľu budeš mať z tej hudby úplne vymytý mozog!" Vyprskla zo seba a tresla dverami. Iba som nad tým prevrátila očí a šla sa osprchovať.
Vedela som, že hoci je moja oficiálna večierka už dávno preč, nezaspím. Vždy som sa ešte aspoň hodinu prehadzovala v posteli. Samozrejme to všetko s hudobným sprievodom ipodu.
Na chvíľu som sa zahľadela na strop. Aké krásne by bolo mať nad sebou oblohu posiatu hviezdami. Ležať niekde v kabriolete odstavenom v tráve. Aký úžasný by bol pocit jemného vánku v tvári a sledovanie odrazu mesačného svitu v neďalekom jazere. Bol by to pocit, ktorý hľadám celý život, pocit slobody.
Zobudila som sa na nepríjemné zvonenie budíka. Cítila som sa totálne nevyspatá. Ledva som rozlepila oči, vstať som už nedokázala. Radšej som sa prehodila na druhý bok a pokúšala sa znova zaspať.