Báseň
Úžasná báseň, síce neviem kto je autor, ale na kráse to nijako neuberá.
Smútok
Kde rastú stromy, kde padá dážď
ľudia v duši nosia ten svoj čierny plášť
v očiach smútok na perách žiaľ
vietor slzu z oka zvial.
Sady pusté, srdcia prázdne
v kostoloch však počuť kázne
víno je krvou, chleba telom
čo je vlastne naším cieľom?
Láska – nenávisť, pravda, či lož
svoje zbrane k nohám zlož
vinu nosí každý v srdci
kňazi a či bezbožníci.
Nie je človeka takého
kto zatratí seba samého
v rieke utop ten svoj hnev
nech ozve sa jasný duše spev.